Autor školskej reformy: Na ministerstve vidím neochotu aj nekompetentnosť

Home / Nezaradené / Autor školskej reformy: Na ministerstve vidím neochotu aj nekompetentnosť

Vladimír Burjan bol jedným z autorov plánu veľkej reformy Učiace sa Slovensko. Potom, ako odovzdal finálnu verziu, na ministerstve skončil.

Po odovzdaní dokumentu Učiace sa Slovensko ste sa rozhodli skončiť ako poradca na ministerstve školstva. Už vás tam nie je treba?

„Tak by som to neformuloval, ale už niekedy v máji som hovoril, že keď dopíšeme ten materiál, skončím. V písaní dokumentu a formulovaní reformných myšlienok som videl svoj hlavný vklad. Maratóny rokovaní s rôznymi organizáciami, úradníkmi a poslancami ma dosť unavovali – nie je to moja parketa.“

Ako rokovania vyzerajú?

„Ako ktoré, občas boli aj poučné a produktívne, ale niektoré ma dosť znechucovali, najmä keď som tam vnímal neochotu či dokonca nekompetentnosť. Niekedy je vám proste jasné, že sa s protistranou nedohodnete, pretože medzi vašimi pohľadmi na vzdelávanie je celý vesmír.

Z niektorých prostredí na mňa ide príliš veľa negatívnej energie. Mám rozrobených viac vlastných projektov v oblasti vzdelávania a pri písaní Učiaceho sa Slovenska som ich istý čas zanedbával. Teraz sa k nim potrebujem vrátiť.“

Končíte iba vy alebo aj ďalší členovia tímu, ktorý pracoval na Učiacom sa Slovensku?

„Pokiaľ viem, ostatní piati spoluautori zatiaľ zostávajú poradcami, nevyjadrovali sa, že by končili. Ani môj odchod netreba interpretovať ako nejaké dištancovanie sa od toho materiálu alebo od reformy, ktorú by mal naštartovať. Budem celé dianie pozorne sledovať. Paradoxne si myslím, že môžem byť pre štart reformy užitočnejší, keď nebudem zaťažený funkciou poradcu a budem tak mať viac času na rôznych fórach medzi učiteľmi propagovať jej myšlienky.“

Čo sa teraz bude s dokumentom diať?

„My sme napísali koncepčný dokument, ktorý pomenúva problémy a navrhuje ideálny cieľový stav. Hoci išlo o autorský, expertný dokument, my sme k nemu po celý čas pristupovali tak, že píšeme Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania. Je však otázka, čo pôjde do vlády a do parlamentu. Či náš text, alebo iný, od neho odvodený, ktorý bude vyhlásený za Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania. Bude to závisieť od pani ministerky.“

Program by sa mal do praxe zavádzať postupne vo forme akčných plánov. Už nejaké existujú?

„Práve vzniká prvý akčný plán na roky 2017 a 2018. Mal by z nášho dokumentu vybrať, čím sa začne, čo sa dá v najbližších dvoch rokoch urobiť. Musia sa urobiť analýzy, aké zmeny legislatívy budú potrebné a koľko to bude stáť. Mnohé z navrhnutých opatrení možno uviesť do praxe viac-menej okamžite, iné si budú vyžadovať postupný, mnohoročný nábeh.“

Myslíte si, že do najblížších volieb sa niečo začne na základe Učiaceho sa Slovenska meniť?

„Som presvedčený, že áno. Do konca funkčného obdobia tejto vlády by sa mal dokonca začať realizovať ešte aj kúsok ďalšieho akčného plánu. Pani ministerka sa opakovane vyjadrila, že sa do toho chce bez otáľania pustiť. Je však ťažké odhadnúť, ako dlho budú trvať rôzne tančeky politikov. Ani procedurálne to ešte, myslím, nie je celkom vyjasnené.“

Čo napríklad?

„Pokiaľ viem, nie je ešte jasné, či materiál pôjde na schválenie iba do školského parlamentného výboru, alebo aj do pléna.

Nejde o legislatívny dokument, takže by vlastne do pléna nepatril, ale ide o dostatočne vážnu vec na to, aby bolo vhodné získať pre ňu čo najširšiu podporu.“

Kto rozhodne o tom, kde sa bude o reforme rozhodovať?

„Neviem, možno výbor pre vzdelávanie. Na jednom zo zasadnutí o tomto vznikla diskusia medzi koaličnými a opozičnými poslancami a nebolo celkom jasné, ako to dopadne. Možno sa mýlim, ale vtedy som mal pocit, že najmä opozícia presadzovala, aby sa o dokumente rokovalo aj v pléne. Ale do takýchto rozhodnutí už vstupujú rôzne politické záujmy a hry. Je to oblasť, ktorej príliš nerozumiem a asi ani nechcem rozumieť. Mojou parketou sú odborné otázky výchovy a vzdelávania.“

Ako to podľa vás dopadne?

„Neviem to odhadnúť, ale myslím si, že aj keby to výbor či plénum neschválili, ministerka by to mohla realizovať. Minister si predsa nemusí dávať schváliť svoju agendu do parlamentu, ak je v súlade s programom vlády. V tomto prípade, keďže ide o dlhodobý projekt za veľa peňazí, by bolo určite dobré, aby to parlamentné strany podporili. Bez podpory parlamentu by hrozilo, že po ďalších voľbách by nový minister školstva mohol všetko zastaviť a povedať, že má celkom iné predstavy.“

Zdroj: www.sme.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *